Enzýmy zo záhradky - zdravie pre každého

Pokiaľ telu nedodávame živé enzýmy a nepodporíme ich tvorbu v organizme (potrebné nielen v staršom veku), celá výživa a liečenie bude mať len obmedzený účinok. Enzýmy sú totiž skutočnou hybnou podstatou života, sú jednou z aktívnych foriem účinkovania bielkovín v našom tele. Všeobecne tiež udržujú a realizujú život na tejto Zemi. Enzýmy sú teda ako robotníci a vykonávatelia života vo všetkých živých organizmoch.

Prevažná väčšina životodarných metabolických procesov v organizmoch je realizovateľná len za spoluúčasti týchto bielkovinových katalyzátorov. Ide teda o svojrázne bielkoviny nutne aktivované určitými naviazanými látkami, ktoré nazývame koenzýmy. Tieto enzýmové bielkoviny si vytvára telo, ale koenzýmy sú látky ktoré buď prijímame v strave ako minerály, stopové prvky, ale i vitamíny a ďalšie bioaktívne látky, určité špeciálne koenzýmy si naše telo vytvára aj samo. Proces tvorby enzýmov (zväčša sú prísne viazané  na určité biochemické reakcie) v organizme je pre naše telo veľmi náročný, preto ak na jednej strane zefektívnime ich využitie v  organizme (dosiahneme to dokonalejším rozžutím a premiešaním stravy slinami, nedevastovaním potravín najmä teplom)..:

• podstatne zvýšime príjem samotných enzýmov v živej strave,
• výrazne zvýšime aj príjem koenzýmov v našej, najmä živej strave,

potom:

• vysoko zefektívnime a zdokonalíme strávenie prijatej stravy, ale aj fungovanie celého metabolizmu,
• zmenšíme množstvo nedokonale trávenej stravy, a tým aj tvorbu opioidných látok, ktoré sa cez zápalom porušenú sliznicu dostávajú do krvi a mozgu a vyvolávajú závislosti, aj alergie,
• odstránime množstvo zle strávenej stravy, ktorá ako tráviaci odpad živí patogénne baktérie v hrubom čreve, ktoré vytvárajú toxíny a karcinogény nebezpečne narušujúce črevnú sliznicu a dostávajú sa aj do krvi,
• odľahčíme náš imunitný systém od sústavného a náročného boja s toxickým odpadom v našom tele,
• umožníme tým imunitnému systému účinnejšie bojovať s vonkajšími i vnútornými nepriateľmi nášho zdravia,
• výrazne podporíme čistenie, detoxikáciu, a tak aj ozdravenie nášho organizmu,
• to všetko v súhrne podstatne zvýši našu vitalitu, výkonnosť, zdravie, dokonca môžeme aj omladnúť.

Ide tu predovšetkým o naše rozhodnutie, ktoré by malo byť v súlade so životnou filozofiou i skúsenosťami. Ten, kto žije s prírodou v úzkom kontakte, rešpektuje ju, vedome a prirodzene obohacuje svoj jedálny lístok o živú stravu, či už bude pochádza z prírody, záhrady alebo si ju dopestuje v byte -predovšetkým v nevegetačnom období.

Rastlinná strava je plná enzýmov a keďže sa môže konzumovať aj surová, máme k dispozícii nepreberné množstvo druhov. Obsahom enzýmov a vysokoaktívnych biolátok vynikajú najmä rastliny mladé, najmä keď klíčia a bujne rastúce semenáčiky. A to sú tie bohaté zdroje enzýmov, ktoré si môžeme ľahko dopestovať aj v byte, a navyše aj v zime.

Najskôr však ešte jedna pripomienka k podobnému využitiu pestovateľskej činnosti, ktorá nás zakrátko čaká a úzko súvisí s letným pestovaním “zeleninových vitamínov” aj v komunitnej záhrade. Je to predpestovanie priesad, ako aj výsev niektorých druhov zeleniny do riadkov.

“Enzýmová záhradka” v byte má trochu paralelu s komunitnou záhradou. Napríklad si tu pestujeme priesady zeleniny v parenisku, či skleníku, ale môžeme si ich samozrejme dopestovať aj v byte. Pri pikírovaní, teda ich rozsádzaní z hustého výsevu jednotlivo do zakoreňovačov býva pomerne dosť odpadu, teda rastliniek nedorastených alebo slabo vyvinutých, ktoré zvyčajne vyhadzujeme na kompost. Ide však o tie isté rastlinky ako pestujeme pri nakličovaní v byte, takže ich stačí len opláchnuť a pridať napríklad do šalátu. Týmto spôsobom môžeme využiť všetky rastliny okrem rastlín z čeľade Solanacea, ktoré obsahujú nejedlé až mierne toxické látky, napríklad rajčiny, baklažány, paprika, zemiaky,...

Podobný odpad mladých rastliniek vzniká aj pri pretrhávaní hustejšie vysiatej zeleniny do riadkov, či pri predpestovaní, napríklad mrkvy, petržlenu, reďkovky, cvikle, šalátu, cibule zo semena, ale aj všetkých kapustovín (kapusty, kelu, brokolice, karfiolu, kalerábu), tiež uhoriek, tekvice, či cukiny, prípadne mladého hrášku. Fazuľa na to nie je vhodná.

Takto už na začiatku pestovania zeleniny v komunitnej záhrade alebo na balkóne získame bohatý zdroj enzýmov a navyše aj svieži a šťavnatý zdroj chutných vitamínov. Samozrejme, len vtedy, ak do pôdy nedávame herbicídy a chemické dusíkaté hnojivá, ale len dobre vyzretý kompost. Rastlinky nesmú byť ani náhodne zasiahnuté postrekom, napríklad pri postreku ovocných stromov pesticídmi, kde by sme však tiež mali radšej využívať nejedovaté rastlinné bioprípravky.

Princíp klíčenia semien

Generatívne rozmnožovanie rastlín semenami je riadené určitými prírodnými zákonitosťami, ktoré musíme dodržiavať aj pri nakličovaní semien v byte:

• väčšina semien obsahuje tzv. inhibítory klíčenia, ktoré brzdia ich okamžité vyklíčenie pri vypadnutí zo semenníka rastlín, aby napríklad mladé semenáčiky vyrastené na jeseň (podľa druhu rastliny) nemuseli prečkať zimu; pri iných semienkach po vypadnutí zo semenníka ešte prebiehajú určité metabolické procesy dozrievania, takže semienko musí ešte istý čas vnútorne dozrievať, aby dokázalo neskôr vyklíčiť; iné semená musia prejsť tzv. zimnou alebo stratifikačnou fázou, aby mohli vôbec vyklíčiť,
• ďalší druh predovšetkým tzv. inhibítor proteázy alebo aj ďalšie ochranné látky, ktoré rastliny vložili do svojich semienok ako ochranu pred predátormi. Ide neraz o látky, ktoré neprospievajú ani nášmu tráveniu, takže by sme ich mali zo semien odstrániť,
• v prírode sa oba druhy inhibítorov či ochranných látok zvyčajne postupne rozkladajú enzymaticky pred alebo pri klíčení alebo sa v pôde rozpustia a odplaví ich voda; preto na ich odstránenie namočíme semienka na určitý čas do viacnásobného množstva vody, ktorú potom vylejeme,
• namáčanie je však nevyhnutné aj pre dostatočné napučanie semienka vodou, bez toho by proces klíčenia vôbec nenastal ani pri vhodnej teplote, pri ktorej sa v namočených semenách vytvoria a aktivizujú enzýmy, ktoré jednak menia zásobné látky uložené v semenách, ako sú škrob a tuky na energiu klíčenia a tvorby množstva bielkovín, jednoduchých cukrov, vitamínov a ďalších pre nás dôležitých bioaktívnych látok, čím sa tieto klíčiace semená stávajú pre nás doslova životodarnou bombou,
• klíčenie, teda i činnosť enzýmov veľmi ovplyvňuje aj teplota, teplota 18 – 20 °C v byte im na to bohato stačí,
• pri klíčení semienka nevyhnutne potrebujú aj dostatok vzduchu, preto v žiadnom prípade, okrem najviac 12-hodinového máčania niektorých semien, nesmú byť klíčiace semená ponorené vo vode,
• klíčiace semienka potrebujeme udržiavať vo vlhku (ale nie vo vode) a na to slúži každodenné preplachovanie vodou vždy asi po 12 hodinách, teda ráno a večer,
• klíčenie semien môže prebiehať aj v tme, ale ak chceme, aby zo semien vyklíčené rastlinky zozelenali, musíme im dopriať svetlo, aby vyprovokovalo tvorbu chlorofylu, ktorý je pre nás tiež veľmi vzácny.    

...

Ing. J. Pížl